„Fitna“

O kontroverznom filme holandského extrémne pravicového poslanca

Arabské slovo Fitna môže mať niekoľko významov. Medzi najzaužívanejšie významy patrí: vystaviť skúške, vyvolať rozkol medzi dvoma alebo viacerými osobami alebo odkloniť niekoho od správneho smeru. Fitna je aj názov najnovšie uverejneného filmu holandského politika Geerta Wildersa. Ktorý z uvedených významov slova fitna mal autor na mysli je otázne. Ale vzhľadom na zámer celého filmu a reakcii, ktoré doposiaľ vyvolal a možno aj vyvolá, by som typoval, že mal na mysli naštrbiť vzťahy muslimov a nemuslimov, ktoré sú už aj tak v posledných rokoch nie najlepšie.

Samotný film, z hľadiska obvinení, ktoré obsahuje, neprináša nič nové. Celý film je postavený na troch prvkoch. V prvom rade uvádza niektoré úryvky z Koránu, ktoré sú nielenže vytrhnuté z kontextu, ale ešte k tomu aj zle preložené do anglického jazyka. Druhý prvok tvoria zábery, ktoré sú až nechtné a ktoré zrejme mali šokovať diváka. Tretí prvok filmu tvoria citácie rôznych ľudí, ktoré boli evidentné vytrhnuté z kontextu a ktoré sú jednofarebné.

Či už z dokumentárneho, historického alebo akéhokoľvek iného hľadiska, film neponúka nič nové alebo užitočné alebo také, čo by už nebolo povedané.

Na úvod sa budem venovať veršom Koránu na ktoré sa film odvoláva.

Film sa odvolával na verš č. 8:60 a sústreďuje sa na slovo „teror“, ktoré sa vo verši malo nachádzať. Problém však je v tom, že v arabskom origináli Koránu sa slovo „teror“ nevyskytuje. Verš poučuje muslimov o tom, aby sa snažili disponovať dostatočnou duchovnou a materiálnou silou na to, aby odradili svojich nepriateľov od útoku na nich. To je úplne samozrejme a touto zásadou sa riadia dnes všetky štáty svety vrátane USA, Veľkej Británie, Francúzska, Slovenska, Holandska, Arabských a islamských krajín a pod. Takže na uvedenom verši nie je nič čo by vyzývalo k teroru.

Film sa ďalej odvoláva na verš 4:56. Tento verš síce hovorí o neveriacich a opisuje ich stav, nie však ich stav v tomto živote, ale v živote po vzkriesení. Takže tomu, kto odmieta veriť môže byť jedno čo sa bude po smrti diať a ako bude vyzerať, keďže v posmrtný život neverí.

Ďalší verš, ktorý sa vo filme spomína je 47:4. Známe výklady uvádzajú okrem iného aj historickú udalosť, ktorá sa s týmto a predchádzajúcimi veršami spája. Niektorí učenci sa vyjadrili, že sú tieto verše všeobecného rázu. V každom prípade sa tieto verše týkali ustanovenia, ako sa mali muslimovia zachovať počas boja, keď sa stretli s ich nepriateľmi z kmeňa Qurejš.

Vo verši 4:89 sa hovorí o pokrytcoch, ktorí kuli muslimom rôzne pikle, aby ich tak odklonili od islamu. Verš na túto skutočnosť upozorňuje a káže muslimom, aby si z takýchto pokrytcov nebrali dôverníkov.

Verš 8:39 nadväzujúc na verš 8:38, hovorí o tom, že muslimovia mali v konkrétnej situácii bojovať proti tým, ktorí im ubližovali a bojovali proti ním. Verš ďalej odkazuje, že ak by nepriatelia muslimov prestali s tým, čo robia, majú ich muslimovia nechať a nebojovať proti ním.

Filmu chýba v prvom rade objektivita a nezaujatosť. Ak chcel film poukázať na uvedené verše, ktorých význam aj tak prekrútil, prečo ich neuviedol v celistvosti. Film napríklad uvádza verš č. 4:89. Prečo ale neuviedol aj nasledujúci verš č. 4:90, ktorý hovorí: „… Ak by sa vás stránili, nebojovali by proti vám a ponúkli by vám mier, potom vám už Boh na boj proti nim nedáva žiadne oprávnenie“. Čo už výstižnejšie môže byť pre veriaceho človeka, než keď mu Boh oznamuje, že mu nedáva oprávnenie bojovať proti uvedeným ľuďom. Tu sa vynára otázka, ak chcel byť autor filmu aspoň trochu objektívny, prečo uviedol len verš 4:89 a neuviedol zvyšok textu z verša 4:90 !

Film je prepchatý rôznymi ukážkami z udalostí z USA, Španielska a iné. Okrem toho sa odvoláva na množstvo rôznych rečníkov, ktorí by zabíjali, ničili a pod. V prvom rade treba podotknúť, že to, že ukážky pochádzajú z rôznych zdrojov nezaručuje, že neboli vytrhnuté z kontextu a že sú objektívne. Ďalšia skutočnosť je, že veľká časť islamských učencov alebo náboženských autorít odsúdila všetky útoky, ktoré boli namierené proti civilistom a ktoré boli vo filme uvedené. Samozrejme takéto vyjadrenia málokoho zaujímajú. Existuje určitá malá časť náboženských autorít, ktoré majú obmedzený okruh poslucháčov a ktoré vystupujú proti čomukoľvek a komukoľvek. Takéto náboženské autority by neváhali preliať ani krv muslimov, aby dosiali svoje ciele. Takže to už nie je otázka náboženstva, ale skôr politiky.

Film, ako je to zvykom pri mnohých podobných filmoch, prezentuje vyjadrenia Palestínčanov ako vyjadrenia celého muslimského sveta o všetkých otázkach. Ide pritom buď o hlbokú nevedomosť autora alebo o vopred pripravený zámer. Palestínčania totiž bojujú o svoju vlasť a svoj štát skoro 60 rokov. Neexistuje jedna rodina, ktorá by nesmútila za niekým, kto bol zabitý alebo vyhnaný zo svojej zeme. Cele generácie tam trpia a vidia ako je svetu ľahostajné ich utrpenie. Čo iné môže od takýchto zbedačených ľudí ktokoľvek očakávať, než to, že svoje utrpenie premietajú do všetkého, čo je okolo nich. Prečo sa potom čudovať dievčatku, ktoré vo filme vystúpilo a ktoré rodičia odmalička neučia lásku k židom, ktorí okupujú ich územie a zabíjajú ich ľudí.

Vo filme sa objavujú mnohí rečníci, ktorí sa vyjadrujú, že nie sú naklonení uvoľneným mimomanželským vzťahom, homosexualite a pod. Vyjadrujú tým určité nazeranie na hodnoty, ktoré považujú v tomto živote za podstatné. Za to ich máme nazvať extrémistami ? Potom by sme asi pod slovom „extrémista“ mohli zahrnúť takmer všetky kresťanské politické strany v Európe a kňazov a rabínov, ktorí nie sú takýmto vzťahom naklonení !

Film ďalej veľkými písmenami poukazuje na to, že Korán hovorí, že islam je to správne náboženstvo. A to je pravda. Korán odkazuje ľuďom, že by sa mali hlboko zamyslieť nad tým v čo veria a zvoliť si islam za svoje náboženstvo, pretože Boh od ľudí prijme jedine také náboženstvo, ktoré sa bude zhodovať s tým, čo je v Koráne. Nie je však jasné, prečo autor filmu hodnotí túto skutočnosť ako niečo negatívne ! Každé náboženstvo je presvedčené o sebe, že ono je to pravé. Každá skupina alebo jednotlivec presadzuje svoje názory, pretože je presvedčený, že sú tie správne. Dokonca aj ten, kto v nič neverí presadzuje svoj názor, pretože si myslí, že je správny. Preto nie je jasné, prečo to autor považuje za o niečo negatívne.

Z celkového hľadiska je film úplne ďaleko od akejkoľvek objektivity a zdá sa, že jediným zámerom autora bolo upútať na seba pozornosť voličov, čo si myslím, že sa mu aj podarilo. Ale otázka ostáva, za akú cenu. Možno keby sa z filmu vybrali zábery, ktoré tam nemajú čo hľadať, prezentovali by sa aj iné názory z islamského sveta, ktoré by do určitej miery vysvetlili názorovú a normatívnu rôznorodosť, bolo by sa dalo povedať, že film má aký taký zmysel. Podľa vybraného materiálu je však evidentné, že autora k vytvoreniu filmu viedla skôr nenávisť a neznášanlivosť, než vyprodukovať niečo užitočné. Dá sa povedať, že takáto nenávisť a neznášanlivosť je do určitej miery charakteristická pre pravicové extrémne politické strany, akou je strana Geerta Wildersa.

Mgr. Abdulwahab Al-Sbenaty

Uverejnené dňa 28.03.2008

30.03.2008: Po dvoch dňoch od uverejnenia filmu „Fitna“ na internetovej stránke, by som chceli vyjadriť svoju vďaku tým médiam a masovokomunikačným prostriedkom, ktoré sa rozhodli vo svojom spravodajstve uviesť len nevyhnutné minimum informacii o tomto filme, bez toho, aby uvádzali úryvky vytrhnuté z kontextu alebo provokujúce ukážky, ktoré by prispievali k šíreniu nenávisti medzi ľuďmi. To svedčí o vyspelom zmýšlaní a charaktere ľudí v týchto redakciách a o ich uvedomení si dôležitosti a potreby budovania dobrých vzťahov medzi ľuďmi.