A znova sa vraciam ku karikatúram

Pred niekoľkými dňami Javier Solana, vysoký predstaviteľ Európskej únie pre spoločnú bezpečnostnú a zahraničnú politiku, bol na návšteve niekoľkých arabských krajín medzi ktoré patrí aj Saudska Arábia a Egypt. Tam vyhlásil: „Vytvorili sme si veľmi hlboký vzťah, ktorý chceme nielen udržať na súčasnej úrovni, ale ešte aj prehĺbiť. Nemali by sme dovoliť, aby nás udalosti poslednej doby rozdelili“. Boli to veľmi pekné a nádejné slová. Všetko však nasvedčuje opaku či už sú to vyjadrenia predsedu Európskej komisie Josého Barrosiho alebo sú to vyjadrenia a názory mnohých poslancov Európskeho parlamentu. V Európskom parlamente dokonca zazneli také vyjadrenia, ktoré možno zmenia jadro celého vzniknutého problému, ktorý sa týkal tlače, na problém medzináboženský, na konflikt medzi islamom a kresťanstvom.

Otázku, ktorú si neustále kladiem je, či je skutočne až také ťažké pochopiť o čo tu skutočne ide, alebo tu ide už len o čisté „trucovanie“ a populizmus niektorých politikov a médií, ktorí chcú celý problém využiť na to, aby sa zviditeľnili ?. Nemyslím tým slovenské média, ktoré sa k celému problému postavili rozumnejšie než média v mnohých krajinách západnej Európy o ktorých sa hovorí, že sú vyspelejšie. Javier Solana hovorí niečo, vzápätí José Barrosi niečo iné a vzápätí sa dočítam aj o vyhláseniach ministra zahraničných vecí pána Kukana v ktorých podporuje dánsku tlač a vyhradzuje sa proti arabským krajinám. Márne sa snažím dopátrať toho, aký je skutočný postoj EU k celému problém. Odsudzuje čo sa stalo alebo to podporuje. Chce o tom diskutovať, pochopiť to a nájsť reálne riešenie alebo chce bezhlavo podporovať a hájiť to, čo sa stalo ?

Nebudem v súčasnosti okolo celého problému už viac písať. To čo stálo za zmienku som napísal v predchádzajúcich dvoch článkoch a vyjadril v televíznych stretnutiach a v diskusii na Slovenskom rozhlase. Domnievam sa však, že si tu treba uvedomiť jednu veľmi dôležitú vec. Konečný výsledok celej tejto kauzy, miestami zámerne nafúknutej, bude mať veľký dopad nie na arabský alebo islamský svet, ale na nás všetkých, ktorí v hraniciach únie žijeme. Musíme si uvedomiť, že tu nejde o islamský svet v prvom rade, ale o to, čo si môžeme sami voči sebe dovoliť. Nejde tu len o muslimov, ale ide tu o nás všetkých, o úctu a rešpekt každého z nás voči každému. Dnes to boli náhodou karikatúry proroka Muhammada. Zajtra to bude ešte drzejšia karikatúra o Ježišovi. Pozajtra sa možno ocitne na dosah ruky ktokoľvek z nás a uverejnia sa jeho fotografie, ako je nahý v sprche alebo so svojou manželkou v spálni. Keď nikomu nebude záležať na vašich pocitoch a na tom či vás urazí alebo zosmiešni, potom môžete očakávať čokoľvek. A ak nebudete mať moc a peniaze, aby ste sa bránili, potom vám ostane len jedno: zbaliť sa a odísť niekam, kde vás nepoznajú a kde budete môcť žiť dovtedy, kým si vás niekto nevšimne a nebudete sa musieť znova zbaliť a odísť. Niekto môže povedať, že preháňam, iný sa možno nad týmito slovami zamyslí.

Raz mi jeden muslim, ktorý pochádza z arabskej krajiny a žije v jednej z krajín EÚ, kde má občianstvo tejto krajiny už dlhé roky povedal: „Žijem tu už veľmi dlho, úplne som sa tu zaklimatizoval, ale nikdy ma kvôli môjmu pôvodu a náboženstvu neprijmú ako jedného z nich. Vidíš, čo všetko sa deje a ako proti nám útočia. Jedného dňa sa budem musieť zbaliť a odísť čo najrýchlejšie z krajiny v ktorej som tak dlho žil a ktorej som tak veľa dal.“. Hovorím: „Ja som sa na Slovensku narodil a žijem tu a poznám veľa ľudí, ktorým neprekáža, že som muslim a nemyslím si že mnohí nemuslimovia s tým majú problém“. Na moment mi však hlavou zablesla otázka, koľko je percentuálne počet tých, ktorým skutočne nerobí problém, že žijú s ľuďmi, ktorí nerozmýšľajú vo všetkom ako oni a ktorí sú v niečom odlišní ?.

Na záver by som chcel uviesť len jeden výrok proroka Muhammada, v ktorom prorok spomenul jeden zo znakov blížiaceho sa súdneho dňa, keď povedal: „Príde čas, keď sa ten, kto sa bude chcieť držať svojho náboženstva, bude podobať na toho, kto drží žeravé uhlie“.

Abdulwahab Al-Sbenaty

Uverejnené dňa 15.02.2006