Význam pojmu „Halal“

Slovo, resp. pojem „Halal“ znamená „Niečo, čo nie je zakázané“. Domnievam sa, že vysvetlenie si presného významu tohto pojmu je veľmi dôležité, keďže sa toto slovo častokrát prekladá v trochu inom význame.

HALAL sa zvykne do rôznych jazykov prekladať ako „To, čo je dovolené“. V určitom slova zmysle a pri označení niektorých situácii, tento preklad je úplne správny. Pri iných situáciách však takýto preklad alebo lepšie povedané takéto chápanie tohto pojmu spôsobuje opačný pohľad na vec.

Pod slovom Halal sa v Koráne označuje to, čo Boh nezakázal. V tomto zmysle sa potom týmto slovom označuje aj to, čo prorok Muhammad vo svojich výrokoch nezakázal. Prenesene možno povedať, že tento význam sa dostal aj do celého systému islamského práva ako jeden zo základných pojmov vyjadrujúci všetko to, čo nie je právom zakázané.

Základná zásada islamského náboženstva v tomto smere je vyjadrená tým, že „všetko čo nie je zakázané je dovolené“, resp. všetko čo Boh nezakázal v Koráne alebo prorok Muhammad nezakázal v zachovanom dôveryhodnom výroku, je dovolené.

Základný rozdiel medzi oboma prekladmi uvedeného slova je nasledovný:

• Ak preložíme slovo Halal ako „To, čo je dovolené“, potom je všetko zakázané okrem toho čo je dovolené. Ide o reštriktívny výklad tohto pojmu.
• Ak preložíme slovo Halal ako „To, čo nie je zakázané“, potom je všetko dovolené okrem toho čo je zakázané.

Uvedenému rozdielu v chápaní tohto pojmu sa venovala aj právna veda islamského práva v minulosti, keďže aj v právnej vede sa vyskytli učenci, ktorí sa snažili vyložiť význam tohto slova v reštriktívnom zmysle s tým, že všetko čo nie je dovolené je zakázané.

Z historických prameňov je pritom známe, že po smrti proroka Muhammada, ľudia chodievali k prorokovým spoločníkom, ktorí ešte žili a pýtali sa ich na rôzne záležitosti. Pýtali sa ich aj na to, či sú určité veci alebo správania dovolené alebo zakázané. Ak išlo o záležitosť, ktorá nebola výslovne v Koráne upravená, títo spoločníci nikdy nepovedali, že je jednoznačne zakázaná alebo dovolená. Vždy povedali, že ich názor na vec je taký a taký a môže byť správny alebo sa v niečom mýliť. Prorokovi spoločníci sa vždy riadili zásadou, že záležitosť, ktorú Boh výslovne nezakázal, nie je zakázaná. Takáto záležitosť sa musí potom posúdiť podľa všeobecných právnych princípov islamského práva a posúdiť jej neprípustnosti s ohľadom na čas a miesto na ktorom sa o nej rozhoduje.

Rozdiel pri výklade alebo preklade slova Halal v praxi prináša určité komplikácie aj pre nových muslimov vo vzťahu k chápaniu podstaty toho „čo je zakázané“. Ak nový muslim preberie od niektorého muslima reštriktívne chápanie pojmu Halal, potom sa život tohto nového muslima nesie v duchu, že všetko je v tomto živote zakázané okrem tých vecí, ktoré sú povolené. A takéto myslenie je chyba a v určitom zmysle slova aj hriech. Boh totiž v Koráne v kapitole Al Araf (Múr) č. 7, znemenie č. 32 zoslal:

Povedz (spýtaj sa, Muhammad, ľudí, ktorí svoju púť okolo Káby nahí vykonávajú): „Kto zakázal Božie ozdoby, ktoré (Boh) učinil pre tých, Jemu odovzdaných, i všetko to z potravy, čo je dobré (vy zakazujete ostatným ľuďom, aby púť vykonávali a modlili sa oblečení, povedzte mi ale, kto takýto nezmyselný zákaz vydal) ?“ Povedz (im, Muhammad): „Sú určené (tieto ozdoby a dobroty) aj tým, ktorí uverili (v Boha a posolstvo Koránu) v živote najnižšom (pozemskom, ale aj ostatným ľuďom) a v deň zmŕtvychvstania sú výlučne im určené (výlučne určené týmto veriacim)** “.** (Tieto dobroty Boh ľuďom všeobecne v živote pozemskom povolil a stvoril ich pre nich, avšak v živote budúcom budú určené už výlučne len pre týchto veriacich.) Takto (jasne a detailne) objasňujeme znamenia ľuďom, ktorí vedia (a sú presvedčení, že tieto znamenia a Korán, ktorý je Muhammadovi zvestovaný, od Boha pochádzajú).

Ide síce o znamenie (verš), ktoré hovorí o konkrétnej situácie, ale z jeho znenia vyplýva, že Boh sa pýta tých ľudí Mekky, ktorí k Bohu pridružovali, akým právom zakazujú ostatným ľuďom určité dobroty, ktoré pre ľudí On stvoril. Tieto dobroty, t.j. veci, ktoré Boh nezakázal sú určené v živote pozemskom aj pre veriacich.

Polemika a argumentácia v tejto záležitosti je rozsiahla. Z nej však jednoznačne vyplýva, že všetko to, čo nie je Bohom zakázané je dovolené. Mimo toho ak sa na základe zásad islamského práva niečo vyhlási za zakázané, nejde o absolútny zákaz, ale takýto zákaz podlieha času a miestu v ktorom bol vyhlásený.

Ako príklad možno uviesť satelitné prijímače. O satelitných prijímačoch sa v Koráne nič nehovorí a ani nie je o nich zmienka vo výrokoch proroka Muhammada. Niektorí učenci sa však o nich v 90 rokoch 20 storočia vyjadrili v tom zmysle, že prinášajú skazu a preto sú zakázané. Iní učenci takýto zákaz nevyslovili, ale povedali, že zakázané nie sú, ale je potrebné si dávať pozor na to, čo človek pozerá. Niektorí muslimovia tento zákaz dodržiavali, iní zasa šli podľa stanoviska, ktoré to nezakazovalo. Niekoľko rokov neskôr však značná časť učencov, ktorí sa predtým vyslovili za zákaz používania satelitných prijímačov a sledovanie satelitných programov, zmenila svoje stanovisko a priklonila sa k právnemu názoru a argumentácii druhej skupiny, ktorá to nezakazovala.

Preto je potrebné povedať, že čokoľvek čo nie je výslovne zakázané Bohom, nemá charakter absolútneho zákazu. Počet vecí, ktoré Boh zakázal je minimálny. Dokonca aj islamská právna veda rozlišuje pri označovaní zákazov medzi tými absolútnymi a tými dodatočnými. Tam kde ide o vec výslovne zakázanú v Koráne, označuje ju slovnými tvarmi slova Haram (opak Halal) a na ostatné zákazy zvyčajne používa iné slová v tom istom význame.

Na Záver je potrebné si uvedomiť, že počet absolútnych zákazov je minimálny. Boh chce od človeka, aby žil v tomto živote spôsobom a vierou, ktoré mu On predpísal, ale zároveň aby si človek aj striedmym spôsobom užíval dobroty a úžitky, ktoré On stvoril a aby sa človek nepozeral na svet z pohľadu, že takmer všetko spadá pod určité zákazy alebo obmedzenia.

Mgr. Abdulwahab Al Sbenaty