Pojem DÍN

a jeho spojenie s pojmom Islamu

Arabské slovo DÍN sa v zvykne prekladať do slovenského jazyka ako aj do iných jazykoch ako „náboženstvo“. Arabský jazyk je však veľmi starý jazyk, ktorého pojmy a výrazy sa postupne vyvinuli. Postupne sa jednotlivé výrazy rozširovali a priraďovali sa k ním nové významy. Arabský jazyk a jeho pravidlá vznikli a vyvíjal sa v predislamskej dobe v nepísanej forme. Podľa stupňa ovládania tohto jazyka, dokázali Arabi tvoriť básne a podľa úrovni a vyspelosti týchto básni sa potom hodnotila vyspelosť ich jazyka. Básnici boli preto veľmi dôležitou súčasťou predislamskej spoločnosti. Ak v predislamskej dobe básnik svojou básňou ohovoril alebo hanil niekoho alebo určitý kmeň a dotyčná osoba alebo kmeň nedokázal na to odpovedať obdobnou básňou, bola to potupa, ktorá takúto osobu alebo kmeň sprevádzala niekedy až po celé generácie. Neraz sa stalo aj to, že kvôli tomu vznikali aj dlhoročné vojny. Arabi v predislamskej dobe doviedli jazyk na hranicu umenia. Korán bol však o niekoľko stupňov vyššie nad tým, čo dovtedy dokázali vytvoriť a to zo štylistického ale aj obsahového hľadiska. To bol napríklad aj dôvod, prečo Korán používa slovo Káfer. Arabské slovo Káfer sa mylne prekladá ako „neveriaci“. V preklade Koránu (3) sa preklad tohto slova spresnil na „odmietajúci vieru“. Ekvivalentom slova neveriaci je v arabskom jazyku slovo „mulhed“. Rozdiel v preklade oboch slov vychádza z toho, že slovom Káfer sa označuje ten, kto vie, že niečo je správne, ale napriek tomu to odmieta uznať. V Koráne sa to najčastejšie používa v zmysle človeka, ktorý vie a je presvedčený o tom, že Korán je pravdivý a že pochádza od Boha, ale napriek tomu odmieta prejaviť túto vieru z nejakého dôvodu. Týmto slovom boli opisovaní najmä tí Arabi, ktorí poznali umenie skladby básni, vedeli, že Korán je na takej úrovni, že by ho žiaden z ľudí ich doby nevedel vytvoriť, ale aj napriek tomu z rôznych politických, ekonomických a iných dôvodov odmietali túto skutočnosť uznať. Koreň arabského slova Dín je „Dajana (píše sa ako D-I-N a číta ako Dajana)“ a má niekoľko významov. Podľa výkladového slovníka Muchtár Al Siháh (1), sú to

1. Dlh (arabsky Dajn) so všetkými ekvivalentmi tohto slova. V určitom slovesnom tvare toto slovo znamená poskytnúť pôžičku niekomu (arabsky Dán), ale aj proces poskytnutia pôžičky (arabsky Dájana)
2. Dín (arabsky Addín) vo význame určitého stavu a zvyku
3. Dín vo význame niekoho si podrobiť
4. Dín vo význame odplaty alebo odmeny
5. Dín vo význame poslušnosti, ale aj vo význame nasledovania niečoho.

Dr. Jusuf Al qaradawi v článku venovanom pojmu Dín (2) vo vzťahu najmä k islamskému náboženstvu rozlišuje tri základné kategórie významu slova Dín a to v závislosti od spojky alebo slova, ktoré je k slovu Dín pridané. Pod slovom Dín rozlišuje

1. Ovládnuť niekoho, vládnuť niekomu, riadiť niekoho, rozhodnúť o jeho záležitostiach, odmeniť ho, rozhodnúť o jeho činoch. V tomto smere sa význam sústreďuje na vlastnosti, ktoré sú v právomoci kráľov a vládcov
2. Poslušnosť, oddanosť a pokora niekomu alebo niečomu.
3. Nasledovať určité presvedčenie alebo učenie a konať podľa toho.

To znamená, že v konečnom dôsledku, ako Dr. Qaradawi píše, dospejeme k tomu, že slovo Dín vyjadruje na jednej strane určitý vzťah riadenia, ovládania, usmerňovania a pod., a na strane druhej určitý protipól, ktorým je poslušnosť, oddanosť a pokora. Na jednej strane vystupuje ten, kto má moc a vládne a prikazuje a na strane druhej vystupuje ten, kto poslúcha, je vedený a sú mu určené príkazy prvej strany. Väzbou medzi oboma stranami je potom určitý súbor pravidiel a ustanovení, ktoré tento vzťah vyjadrujú. V islamskej literatúre sa možno stretnúť s niekoľkými definíciami slova Dín v spojitosti s islamským náboženstvom. Zaužívaný význam tohto slova u laickej verejnosti možno stotožniť so slovom náboženstvo v slovenskom jazyku. Tu sa dostávame k ďalšiemu pojmu, ktorý je s pojmom Dín nerozlučne spojený. Ide o slovo Islam. Počas prác na preklade Koránu do slovenského jazyka (3), bolo potrebné nájsť čo najpresnejší preklad mnohých slov a pojmov. Nájsť presný preklad alebo definíciu pre niektoré slová trval aj niekoľko rokov, kým nakoniec dostal konečnú podobu. Medzi takéto slová patrili aj slovo Dín a slovo Islam. Pri týchto oboch slovách bolo potrebné skúmať nielen lingvistický význam oboch slov, ale aj ich výklad v rámci vedy islamského náboženstva zaoberajúcou sa výkladom Koránu, ako aj právnej vedy islamského náboženstva. Následne bolo treba skúmať aj vzájomný vzťah oboch slov v rámci vety a v rámci súvetí. V rámci analýz oboch slov sme dospeli k tomu, že obe slová majú všeobecný širší význam, ako aj užší konkrétny význam. Závisí to v prvom rade od toho, kde sa nachádzajú vo vete a či sa nachádzajú spoločne alebo každé slovo samostatne. Slovo Dín možno chápať v troch zmysloch

1. v užšom zmysle. V užšom zmysle, slovo Dín znázorňuje základ náboženstva založenom v prvom rade na oddanosti Bohu jednému jediného. Tento základ je jediný základ, ktorý Boh prijíma (3),
2. v širšom zmysle. Tu možno slovo Dín stotožniť s obsahom slova náboženstvo,
3. v najširšom zmysle. V najširšom slova zmysle možno slovo Dín preložiť ako presvedčenie alebo ešte presnejšie ako vyznanie niečoho vo všeobecnosti, či už ide o nebeské náboženstvo o iné náboženstvo alebo o iné učenie.

Slovo Islam možno tiež chápať v troch zmysloch

1. v užšom zmysle. Islam v užšom zmysle znamená oddanosť Bohu,
2. v širšom zmysle. Slovo islam v širšom zmysle je obsahovo totožné s obsahom slova náboženstvo. Tento zmysel máme na mysli najmä keď použijeme spojenie „islamské náboženstvo (arab. Addin alislami)“,
3. v najširšom slova zmysle. Slovo islamu tu vyjadruje náboženstvo premietnuté do každodenného života a regulujúce všetky oblastí spoločenského a právneho života.

Z doterajšieho výkladu si treba uvedomiť, že oba pojmy Dín a Islam sa prelínajú, doplňujú a niekde stotožňujú. Napríklad slovo islam v užšom zmysle je obsiahnuté v slove Dín v užšom zmysle. V širšom zmysle sa obe slová stretávajú a majú takmer totožný význam. V najširšom zmysle sa stretávajú, ale len potiaľ pokiaľ hovoríme o vyznávaní islamského náboženstva. Ako príklad si môžeme všimnúť znamenie (verš) č. 19 tretej kapitoly, kde je napísané: „Jediné náboženstvo u Boha je islam ..“ Vo výklade k uvedenému znameniu (3) sa píše: Boh objasňuje ľuďom, že pôvodné, pravé a skutočné náboženstvo, ktoré majú dodržiavať a jeho zásadami sa riadiť, je to, ktoré vyviera z islamu, t.j. z oddanosti Bohu, ktorej obsah a zásady sú v Koráne jasne vysvetlené. V tomto znamení sa slovom islam myslí oddanosť Bohu. Jednou z podstatných vlastností Koránu je, že jeho znamenia (verše) sú navzájom prepojené a Korán tvorí jeden ucelený celok, ktorého správne pochopenie je podmienené pochopením jeho jednotlivých slov a znamení (veršov) a pochopenie jeho slov a znamení je podmienené naopak pochopením celkového významu a odkazu Koránu.

(1): Muhammad bin ebí Bekr bin Abdulqáder Al rázi, Slovník Muchtár al siháh, vydal: Dár al iršád, Homs – Sýria 1989.

(2): Dr. Jusuf Al qaradawi, článok uverejnený na vlastnej int. Stránke autora www . qaradawi . net

(3): Abdulwahab Al-Sbenaty, Korán, preklad do slovenského jazyka s vysvetlivkami a výkladom, ALJA, s.r.o. 2008.