Komentár k veršu 9:29

Výklad Ibn Kesíra je dlhý a čo sa týka týchto veršov, jeho značnú časť tvoria historické udalosti, ktoré sprevádzali prípravu na boj s Rimanmi, preto z tohto výkladu vyberieme len tú časť, v ktorej Ibn Kesír hovorí o význame tohto verša. Ibn Kesír napísal: „Keďže Ľudia Knihy odmietli uveriť v Muhammada (p.), už v nich neostala správna viera v žiadneho posla (Božieho) a ani v to, s čím títo poslovia prišli. Títo ľudia začali nasledovať svoje názory, túžby a svojich predkov, nie zákony Božie a náboženstvo Ním určené. To preto, že keby verili v to, čo majú vo svojich rukách (v Písmo, ktoré majú) správnou vierou, bolo by ich to viedlo k viere v Muhammada (p.), pretože všetci proroci pred ním oznamovali tú radostnú zvesť, že príde a že ho majú nasledovať. Keď ale Muhammad (p.) prišiel a on bol najvznešenejší zo všetkých poslov, odmietli v neho uveriť. Stalo sa už preto známe, že sa nedržia toho, s čím prišli skorší proroci, pretože i to pochádzalo od Boha. Preto Ľuďom Knihy nepomôže ich viera v ostatných prorokov, keďže odmietli uveriť v prvého z týchto prorokov, najlepšieho z nich, posledného z nich a najdokonalejšieho z nich“. Ibn Kesír ďalej pokračuje: „Tento verš je začiatkom príkazu na boj proti Ľuďom Knihy po tom, ako sa už ustálili záležitosti s tými, ktorí k Bohu pridružovali, po tom, ako ľudia prijímali islam v zástupoch (vo veľkých počtoch) a stabilizovali sa pomery na Arabskom polostrove. Vtedy Boh prikázal boj proti ľuďom oboch Kníh, proti židom a kresťanom a bolo to v roku 9. islamského letopočtu ..“ Ďalej sa už píše len o podmienkach, za akých sa má prijať symbolický poplatok – džizja a o podmienkach, za ktorých sa uzavrela mierová dohoda s kresťanmi v oblasti prírodnej Sýrie. Muhammad Al Ghazáli napísal k tejto kapitole a k tomuto veršu celú štúdiu, z ktorej vyberáme nasledovné: „Kapitola Baráa (táto kapitola je známa pod dvoma názvami, buď ako Al Tavba alebo Baráa) bola zoslaná pätnásť mesiacov pred smrťou posla Božieho (p.). To znamená, že po 22 rokoch od doby, kedy sa začalo zvestovanie Koránu. Počas tejto doby bola vo vzťahu k nepriateľom islamu používaná politika: "Ak by ťa (Muhammad) zo lži obvinili, tak im povedz: "Ja mám svoje skutky (za ktoré sa budem zodpovedať) a vy máte svoje skutky (za ktoré sa budete zodpovedať). Vy nenesiete žiadnu vinu na tom, čo konám (nebudete niesť za moje konania žiadnu zodpovednosť) a ja nenesiem žiadnu vinu na tom, čo konáte (ani ja nebudem niesť za to, čo vy robíte, žiadnu zodpovednosť, každý bude zodpovedať za to, čo konal)“ verš 10:41. Je to politika, ako to vidí každý objektívny človek, v ktorej niet nútenia k prijatiu žiadneho náboženstva a ani náznak začatia akéhokoľvek útoku! Nepriatelia islamu pochádzajúci z radov tých, ktorí k Bohu pridružovali a z radov Ľudí Knihy, však odmietali, aby si výzva islamu razila svoju mierumilovnú cestu a pustili sa s ním do bojov, ktoré sa skončili ich porážkou. Priznali však následne faktický stav a prestali s prekračovaním medzí? Nie neprestali. Boli ako líška, ktorá sa pretvarovala, že zomrela, aby si zachránila svoj život a potom pokračovala so zradou a vraždením! Jednotlivci i skupinky sa zmenili na skupiny, ktoré oberali muslimov o ich práva a zasahovali do ich postavenia. Preto nebolo už iného východiska ako sa postaviť proti nim a zastaviť ich. To znamená, že oprostenie sa Boha a jeho posla Muhammada od záväzkov, spomenuté hneď v prvom verši, bolo práve proti tejto skupine, ktorá sa zrady dopustila!!. Je poľutovaniahodné, že niektorí ľudia to, čo bolo poslovi a prorokovi Muhammadovi zoslané, vzali a začali to krivdiacim a odchylným spôsobom vykladať. Takíto ľudia totiž rozdelili celú vetu na dve časti, vzali si jej prvú časť a zabudli na druhú. Prejavuje sa to v tom, keď hovoria, že táto kapitola (deviata) vyhlásila útočnú vojnu proti všetkým tým, ktorí odmietli uznať islam. Pritom argumentujú vetou: „A bojujte proti všetkým tým, ktorí pridružujú k Bohu“ verš 9:36 a zabúdajú na zvyšok vety, ktorá hovorí: „podobne ako oni všetci bojujú proti vám“!! To isté platí aj o otázke chápania týchto ľudí slova „ľudia“ vo verši: „A je to vyhlásenie od Boha dané a od jeho posla ľuďom v deň veľkej púte …“ verš 9:3, kde pochopili, že slovom ľudia sa myslia úplne všetci ľudia!! Pritom zabudli na vyňatie a pokračovanie, ktoré po tomto všeobecnom slove nasledovalo. Ide v prvom rade o vetu: „S výnimkou tých, s ktorými ste uzavreli dohody a ktorí pochádzajú z radov tých, ktorí k Bohu pridružujú, ktorí (potom, ako tieto dohody s vami uzavreli, ich neporušili) vám však neubrali nič z toho na čom ste sa dohodli a ani nepodporili proti vám nikoho (žiadneho z vašich nepriateľov). Voči tým dodržte sľub (a dohody, ktorými ste sa voči nim zaviazali) až do (vypršania) stanovenej lehoty (v zmluve určenej). Veď Boh má rád bohabojných …“ verš 9:4. Význam je tu úplne jasný v tom, že vojna je proti konkrétnym ľuďom, ktorí pomáhali našim nepriateľom proti nám a ktorí nás obrali o naše práva. Získame snáď nejaký hriech, ak by sme proti takýmto bojovali?. Veta, ktorá potom nasleduje, má veľmi dôležitý význam, a to preto, že počas boja proti tým, ktorí voči nám prekročili medze únosnosti, sa objavia ľudia, ktorí z vojny nič nemajú, nechcú sa zúčastniť žiadnych bojov a ani o tom nepremýšľajú! Voči týmto prorok Muhammad (p.) prikázal, aby sme im zaručili bezpečnosť, uistili ich, že ich nič nepostihne a vrátili ich v mieri do ich krajiny: „Ak by ťa niekto z tých, ktorí k Bohu pridružujú, požiadal o ochranu, tak mu poskytni ochranu až dovtedy, kým si nevypočuje Božie slová a potom ho doveď do bezpečia. To preto, že sú to ľudia, ktorí nevedia“, verš 9:6. Kde tu nachádzame nejakú útočnú vojnu?!. Je zrejmé, že tí, ktorí pochopili, že kapitola vyhlasuje všeobecnú vojnu proti odmietaniu nasledovania islamu, vychádzali vo svojom nazeraní na vec z boja, ktorý sa neskôr odohral v Egypte, Sýrii a Iraku a ktorý sa rozšíril, až zničil Perzskú ríšu a rozštiepil Rímsku ríšu .. To je ale chybné chápanie, ktoré by malo opodstatnenie, keby boli muslimovia nasmerovali svoje vojská priamo do Ríma a do hlavného mesta Perzskej ríše. Išlo však o to, že tieto ríše okupovali územia, ktoré im nepatrili a využívali a ponižovali podrobených ľudí, ktorí nemali silu proti nim. Preto sa vojny s týmito ríšami začali a sústredili na oslobodenie území a národov a na zamedzenie vykorisťovania a ponižovania. Potom bol islam ponúknutý týmto národom, ktoré ho prijali a onedlho ho začali aj brániť ..!! Kapitola Koránu Baráa je úplne oprostená od nabádania na prekračovania miery voči ostatným alebo na uzákoňovanie útočnej vojny proti nevinným a mierumilovným. Pozrime sa ešte raz na stred tejto kapitoly, čo si tam môžeme všimnúť? Islam dal tým, ktorí proti nemu bojovali, štvormesačné ultimátum, aby znova posúdili svoje myšlienky a aby od svojho chybného konania upustili: „Pohybujte sa teda bezpečne po zemi po dobu štyroch mesiacov, ale vedzte pritom, že nezabránite Bohu v ničom a že Boh potupe vystaví tých, ktorí veriť odmietali“, verš 9:2. Verš hovorí nepriateľom muslimov, že ultimátum nebolo dané ako prejav slabosti zo strany muslimov, preto nech ich ich sila neprivedie k pýche a k zotrvaniu na zle, ktoré konajú, pretože koniec zrady je veľmi zlý .. Ultimátum bolo vyhlásené v deň veľkej púte, na ktorej sa zhromažďovali všetci Arabi, veriaci i pridružujúci k Bohu, ten s ktorým je podpísaná mierová zmluva, ale aj ten, s ktorým nie je žiadna zmluva podpísaná. Ultimátum bolo vyhlásené v tento deň, v rámci tohto zhromaždenia, aby bolo všetko úplne jasné a nikomu neostala žiadna výhovorka. Aby bolo všetko ešte jasnejšie a aby bolo jasné, o čom tí, ktorí veriť odmietali, premýšľali a aby sa vylúčila možnosť akéhokoľvek obvinenia z napadnutia zo strany muslimov, kapitola jasne povedala: „Ako môžu mať tí, ktorí k Bohu pridružujú (a svoje sľuby a dohody vážne porušujú), rešpektovaný sľub u Boha a u jeho posla? (Veď svoje sľuby a dohody neustále porušujú, preto sa sľuby, ktoré oni dali už viac nebudú akceptovať.) Len tí (z radov tých, ktorí k Bohu pridružujú), s ktorými vás viaže sľub daný pri Posvätnej mešite (s ktorými ste, muslimovia, uzavreli mierové dohody), ak by boli priami vo svojom správaní k vám, tak buďte aj vy priami vo svojom správaní k nim (ak dodržali svoje záväzky, tak ich dodržujte aj vy). Veď Boh má rád tých, ktorí sú bohabojní (ktorí sa vo všetkom Boha boja a ktorí svoje sľuby dodržujú).“ verš 9:7. Tu vidíme, ako nám záleží na dodržiavaní záväzkov voči tomu, kto ich dodržal! Čo sa však týka tých, ktorí nás zradili, ako máme voči nim dodržať záväzky, ktoré oni sami nedodržali?. „Ako (by mohli mať u Boha a jeho posla akceptovaný sľub)?, veď ak by vás premohli (ak by sa im podarilo vás premôcť), nebrali by do úvahy žiadne príbuzenstvo ani dohodu (pozabíjali by vás do posledného človeka a nezabránila by im v tom ani skutočnosť, že ste príbuzní a ani žiadna dohoda, ktorá medzi vami bola). Snažia sa vás uspokojiť slovami vychádzajúcimi z ich úst, ich srdcia to ale odmietajú (odmietajú sľuby dodržiavať). A väčšina z nich je spurná. Vymenili Božie znamenia za lacný cieľ (miesto toho, aby nasledovali to, čo Boh ľuďom poslal, nasledovali svoje krátkodobé a lacné ciele) a tak bránili (ľuďom) ísť po ceste, ktorú Boh určil. Je zlé to, čo konali. Nebrali by do úvahy u žiadneho veriaceho príbuzenstvo ani dohodu. To sú veru tí, ktorí mieru (toho, čo Boh pripúšťa) prekračujú“, verše 9:8–10. My sme neprekročili únosnú mieru voči nikomu, nepremýšľali sme o tom a ani neprijmeme, aby sme boli takýmto opisom označovaní! Vyzerá to tak, že muslimovia cítili nervozitu voči takejto situácii, uvedomovali si, že ich nepriatelia sú silní a že ich sila ich vedie k pokúšaniu muslimov a k páchaniu krívd voči nim!! Korán neschválil takéto obavy, a tak muslimov vyzval k odporu a k uštedreniu lekcie zradcom, keď povedal: „..tak bojujte proti vodcom odmietania viery (proti vodcom tých, ktorí sa snažia vaše náboženstvo pred ľuďmi zámerne odmietať a spochybniť), pretože oni žiadnu prísahu nemajú (všetky svoje sľuby a záväzky porušujú); azda prestanú (azda so svojím činom prestanú. Nasledujúci verš už konkrétne objasňuje, kto sú to vodcovia odmietania viery myslí.)“ verš 9:12. Čakáte snáď dodržanie zmlúv alebo sľubov od tých, ktorí žiadne náboženstvo nerešpektujú? Potom sa vystupňovala požiadavka na uštedrenie lekcie zradcom a tým, ktorí zmluvy porušovali, keď Boh najvyšší povedal: „A či nebudete bojovať proti ľuďom, ktorí svoje prísahy (záväzky a sľuby) porušili a snažili sa posla (Muhammada) vyhnať (z Mekky, keď sa proti nemu postavili a tajne sa dohodli, že ho zabijú)? Oni (okrem toho) boli tí, ktorí proti vám začali útočiť prvýkrát (oni boli tí, ktorí s násilím začali, nie vy, vy ste sa len bránili a snažili ste sa ich zlo zahnať). A či sa ich obávate (obávate sa ich snáď i napriek tomu, že pravda je na vašej strane a vy ste v práve)? Boh si viac zasluhuje, aby ste sa Ho obávali (bránite vec, ktorú vám Boh zoslal, preto by ste sa mali skôr obávať Boha, aby ste neporušili to, čo vám uložil), ak ste veriaci (ak skutočne veríte v Boha).“ Verš 9:13. Keď budeme čítať ďalej, uvidíme, že ľudia, voči ktorým nám bolo prikázané bojovať, neboli ľudia, ktorí by chceli mier alebo ktorí by chceli svoje záväzky a zmluvy dodržať. Boli to ľudia, ktorí muslimom dlho ubližovali, naplnili ich srdcia hnevom a zasadili im mnohé urážky a rany. „Bojujte proti nim (proti uvedeným ľuďom, ktorí k Bohu pridružujú a ktorí porušujú sľuby a záväzky vám dané a vám ubližujú), Boh ich trápeniu podrobí vašimi rukami (Boh na nich svoj trest za ich previnenia zošle vašimi rukami), do potupy ich uvedie, dá vám nad nimi zvíťaziť a uzdraví hrude ľudí veriacich (z pocitu krivdy a bezmocnosti, ktorý ich postihol a ktorý v ich srdciach trvá), A dá, aby zlosť (a pocit bezvládnosti) opustila ich srdcia (srdcia tých, ktorým bolo predtým ublížené)..“ verše 9:14–15 Vidíme snáď v tomto slede akúkoľvek zmienku o útočení na ľudí, ktorí nevedú vojnu proti nám? Alebo zmienku o takých skupinách, ktoré sú mierumilovné ..? Pravdou je, že hovoriť o kapitole Baráa (deviata kapitola), že ona zmenila priebeh vojny v islame, je veľká neznalosť. Boli sme, sme a budeme udržiavať mier s tým, kto s nami mier udržiava a budeme bojovať proti tomu, kto proti nám bojuje. Budeme sa pri našom vyzývaní ľudí k islamu spoliehať na dostatočné vysvetlenie a na jasné argumenty s tým, že budeme odmietať akékoľvek poníženie alebo potupu. To bola časť toho, čo Muhammad Al Ghazáli o tejto kapitole napísal. Nie je možné na tomto mieste uviesť celý jeho výklad tejto kapitoly, uvedieme však ešte jeden odsek z toho, čo napísal: „Nie je na škodu, aby sme znova vysvetlili naše záväzky na poli vyzývania ľudí k islamu. My nebojujeme proti nikomu, kto by prekročil nejaké medze (myslel tým nemuslimov) a ani nenútime nikoho prijať akékoľvek náboženstvo! My len ostatným ponúkame islam na základe verša: "..Kto chce, nech uverí a kto chce, nech veriť odmietne..“ verš 18:29. Ak by niekto uprednostnil odmietanie viery, povieme mu: „To nič, žiadne zlo ťa od nás nepostihne! Všetko, čo od teba žiadame, je, aby si nás nechal k islamu vyzývať ostatných a aby si v ničom neublížil tým ostatným, pokiaľ by prijali to, k čomu ich vyzývame. Islam je z nášho hľadiska ten najlepší vzťah medzi Bohom a tým, koho stvoril a Boh nám uložil za povinnosť oznámiť islam ostatným a zapáliť svetlo pred tým, kto poznanie nemá. Nestoj nám v ceste, keď ľudí k tomu vyzývame a nestoj v ceste ostatným, ak by Boh ich srdcia pravde otvoril“. Ak by súhlasil s takouto neutralitou, tak jeho vzťah k nám bude podľa verša, v ktorom Boh povedal: „..Ak by sa vás (spomenutí pokrytci) stránili, nebojovali by proti vám a ponúkli vám mier, potom vám už Boh na boj proti nim nedáva žiadnu cestu (ani spôsob, ktorý by vás viedol alebo oprávňoval im v niečom ublížiť..“ verš 4:90. Ak by však povedal: „Zakážem vám čokoľvek oznamovať a zakážem ostatným výzvu počúvať a nasledovať“, potom mu povieme, že vojna sa začne medzi nami a tebou. Ak by nám potom Boh dal víťazstvo nad vami, odzbrojíme vás od zbraní, ktorými ste prekročili mieru voči nám. A umožnili by sme vám žiť s nami v bezpečí bez toho, aby ste sa strachovali o svoje majetky alebo sami o seba. Preberieme za vás bremeno obrany, pokiaľ by vám niekto chcel ublížiť. Naším cieľom bude len to, aby ste zistili skutočnosť o nás, aby ste videli, čo v sebe skrývame a potom vám uložíme povinnosť zaplatiť trocha peňazí, ktoré použijeme na to, aby sme bránili vás i vaše presvedčenie .. Toto je ten poplatok (vo verši spomenutý), okolo ktorého sa toľké hlasy ozývali. Toto sú okolnosti sprevádzajúce uloženia tohto poplatku, nemajú byť uložené tomu, kto bol nestranným a ostal ďaleko od boja s nami! Ukladá sa tomu, kto sa rozhodol proti nám bojovať alebo pomáhal tým, ktorí medze voči nám prekročili .." koniec citácie. Treba ešte podotknúť, že Muhammad Al Ghazáli uvedeným výkladom objasňoval význam tohto verša muslimom v snahe upozorniť ich na celkový charakter a význam tejto kapitoly. Poplatok (Džizja) mal symbolický charakter. Jeho výška nebola pevne stanovená a určovala sa rôzne podľa finančných pomerov toho, kto ho mal odviesť. Povinnosť odviesť tento poplatok mal každý muž, ktorý bol bojaschopný a slobodný (netýkal sa otrokov). To znamená, že z platenia tohto poplatku bola vylúčená veľmi veľká časť obyvateľstva. Boli z nej vylúčení: ženy, neplnoletí chlapci, otroci, duševne chorí, biedni ľudia, tí, ktorí nevládali pracovať (postihnutí nejakým druhom invalidity), slepci a iní invalidi, mnísi v kláštoroch, pokiaľ neboli bohatí. Bol to teda poplatok, ktorý sa použil najmä na výzbroj vojska. Ako protihodnotu za odvedenie tohto poplatku mali muslimovia povinnosť takýchto ľudí chrániť pred kýmkoľvek, kto by im chcel ublížiť.